Z Bratislavy do Mauthausenu: V zabudnutom transporte boli aj dvaja členovia ilegálneho mestského zastupiteľstva Bratislavy
Pred 78 rokmi bol z Bratislavy vypravený posledný transport politických väzňov zo Slovenska. Vo vlaku do Mauthausenu boli aj Jozef Országh a Štefan Štunda - členovia ilegálneho mestského zastupiteľstva. Ich príbeh a mená ďalších desiatok obetí pripomenie diskusný večer v Kostole Klarisky.
Posledný transport politických väzňov a väzenkýň bol z Bratislavy vypravený 31. marca 1945. Vo vyše stočlennej skupine boli občianski odbojári, vojaci, bankári aj komunisti, policajní úradníci, partizáni, tlačiarenskí robotníci aj majiteľka hostinca. „Viac ako 120 mužov a žien bolo v nákladných vagónoch vypravených z bratislavskej hlavnej stanice v čase, keď už najvyšší predstavitelia ľudáckej vlády evakuovali svoje úrady pred blížiacou sa sovietskou armádou a vydávali sa na útek smerom do Tretej ríše,“ približuje Marína Zavacká z Historického ústavu SAV.
Spolu s Matejom Medveckým z Vojenského historického ústavu budú hovoriť o tragickej udalosti v predvečer smutného výročia - vo štvrtok 30. marca 2023 o 18:00 v Kostole Klarisky. Spomienkové podujatie organizuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS). Moderuje spisovateľ Michal Hvorecký, ako hudobný hosť vystúpi klavirista Jakub Čižmarovič. Vstup na podujatie je voľný.
Dodnes nepoznáme všetky mená
V čase, kedy bola Bratislava už oslobodená, v koncentračnom tábore Mauthausen nacisti celý transport poslali na smrť. „Tí, ktorí zvládli do tábora dôjsť a nezomreli na ceste, boli zlikvidovaní v plynovej komore. Podľa údajov sa tak stalo 10. apríla 1945,“ hovorí Zavacká. Úplný menoslov zavraždených stále nie je kompletný a dodnes nemajú ani pamätník. „Súpis obetí bol po vojne rekonštruovaný podľa svedectiev spoluväzňov, dozorcov a pozostalých príbuzných, no stále nie je úplný. Preživší príbuzní tento transport, II. bratislavský, nazvali ‚zabudnutý‘, a takým aj ostáva,“ dodáva Medvecký.
Neúplný zoznam obetí posledného transportu:
Ábel Vojtech, Adler Vojtech, Beňota, Beňuška Jozef, Blažo Pavel, Bley Rudolf, Bojňanský A., Bolf Martin, Brynzer Július, Bučko Ján, Budo Ján, Čambal Pavel, Cyprich Ondrej, Danko Jozef, Dr. Dérek Zoltán, Dérer, Drahovský Rudolf, Flidr Jozef, Fridrich František, Galan František, Gálik Štefan, Glod Štefan, Grün Karol, Hanák Ján, Hanák Matej, Havlíček Ján, Horváth Ľudovít, Horváth Rudolf, Hubený Viliam, Chudý Ignác, Janeček Karol, Janica František, Juráček Jozef, Jurčo František, Kačka, Kadnár Anton, Ing. Kapalín Antonín, Klimeš Radek, Kolena Ján, Kubán Gustáv, kpt. Kubáni Valér, Kubiš, Kunderlík Béla, Labuda Karol, Leicht Bedrich, Malík Ján, Marcinovich Ján, Mareš Alojz, Martin Ladislav, Medňanský Daniel, Mičo Pavel, Németh Anton, Németh Arnošt, Nižnanský František, kpt. Olárek Ján, Ing. Országh Ján, Pätoprstý Michal, Penthor Leopold, Petrička Július, Pida Rudolf, Poliak Ján, Rubiš Pavel, Ružička Ladislav, Ryšánek František, Sadloň Pavel, Sadloňová Alžbeta, Sätler František, Sehnal Jozef, Seiler Oldrich, mjr. Sekuris Samuel, Sitár Andrej, Sombathyová Irena, Steinitzová Gerta, Starzl Peter, Šušuk František, Šidlová Anna, Škulec Jozef, Šrank František, prof. Štunda Štefan, Toman Michal, Tomeček Jozef, Dr. Vagač Július, Varga Ľudovít, Zimmer Jozef
Podľa rôznych údajov boli v transporte ešte minimálne: 2 Slováci, 1 Češka, 2 Francúzi, 4 ženy zo ZSSR (sovietske občianky), 12-15 mužov zo ZSSR (sovietski občania).
V Břeclavi si Gestapo z transportu vybralo menšiu skupinu ľudí, medzi ktorými boli sestry a švagor generála Viesta – Anna Hrušovská, Oľga Kraftová, profesor Ferdinand Krafta, a tiež J. Trunečka, Štefan Bednár a ďalší neznámi. Uväznili ich inde a dožili sa oslobodenia.
Príkopa Pavel vyskočil z transportu ešte pred Břeclavou na slovenskom území, zachránil sa.
Podľa svedectva Anny Hrušovskej bolo v transporte v dvoch vagónoch naložených pôvodne 62 a 63 ľudí, iní uvádzali 120, stále teda chýba 10 mien.